Mocný zvuk zvonov hlási môj skon
Všetko je v èiernom, všade sú kvety
V mojom živote nastal zlom
Kladiem si otázku, preèo som bledý.
Kòaz drží v ruke knihu lží
Slová klamstiev z nej èíta
O nebeskom krá¾ovstve, po ktorom každý baží
O ktorom i on sám sníva.
Kamenný kríž sa nad mojou hlavou týèi
No i tú skalu raz zub èasu znièí.
Nastalo ticho, no tichý plaè poèu
Moja myse¾ v myšlienkach blúdi
Chcel by som len na okamih zazrie
Kto pri mojom odchode smúti.
Kòaz však odkladá knihu a dáva znamenie
Èiernou hlinou môj hrob zasypa
Vraj èaká ma už teraz iba spasenie
Už teraz viem, kto sa bude naposledy smie.
Kamenný kríž sa nad mojou hlavou týèi
No i tú skalu raz zub èasu znièí.
Priezraèná perla z môjho oka skåzla
Snažím sa v podvedomí vráti èas
No hruda zeme z myšlienok ma strhla
A ten zdrvujúci pocit je tu zas.
No o chví¾u mám úsmev na tvári
Na hrobe všetky kvety zvädli
Chcel by som vidie ako sa kòaz zatvári
Keï zistí, že niesom svätý.