Na šírych rovinách slovenského juhu
ľUd pozerá na sever.
Do hlbokých lesov,
Ku vysokým tatrám
Upiera svoj zrak
...A svoju nádej.
Pod útlakom náš národ
Storočia nariekal.
Trpel a stenal v otroctve a porobe...
Aj moje očI hľadia
Tam k vysokým vrchom,
Na končiare veľhôr.
V núdzi a trápení sa pýtam:
„Odkiaľ mi príde pomoc?“
Pozerajme vyššie!
Hore nad končiare,
Nad vysoké vrchy!
Vyššie nad nebesá,
K trónu slávy všemocného boha...
Kto tam môže stáť
Na tvojom vrchu,
Na tom svätom mieste?
Kto môže prísť do tvojej blízkosti?
Do prítomnosti tvojho trónu?
Len ten, kto je čistých rúk
A nevinného srdca,
Koho myšlienky nie sú plné seba...
Nič nečisté tam nevstúpi,
Pred tvoj svätý trón.
Nič nečisté,
Nič nečisté...
Náš pán, on je kráľov kráľ.
Jeho trón bude naveky stáť.
On má všetku vládu a moc.
Náš pán, on je kráľov kráľ.
Náš pán, ty si kráľov kráľ.
Tvoj trón bude naveky stáť.
Ty máš všetku vládu a moc.
JežIš, ty si kráľov kráľ.