Zaslepení blúdili ulicami,
Pošpinení krvou,
Takže sa nikto nechcel dotknúť ich odevu.
Vyhnite sa, ste nečistí! Tak volali na nich.
Naše ženy boli zhanobené v našich mestách,
Naše matky sú vdovami,
Sme sirotami bez otca.
Môj výzor stemnel väčšmi ako čerň,
Koža na tele mi zvráskavela,
Vysušila sa ako drevo.
Lepšie na tom boli tí, ktorých skolil meč,
Ako tí, čo zomreli na neúrodu poľa.
Pri skaze ruky našich jemnocitných žien
Uvarili naše vlastné deti,
Poslúžili I'm za pokrm.
Dcéra môjho ľudu je krutá,
Horšia ako šakaly na púšti.
Dojčaťu sa od smädu
Lepil jazyk na podnebie.
Deti pýtali chlieb,
Ale nebolo toho, kto by dával.
Tí, čo jedávali lahôdky,
Hynú na uliciach.
Tí, čo boli vychovaní v purpure,
Ocitli sa v hnoji.
Vina dcéry môjho ľudu
Bola väčšia ako hriech sodomy...
Priblížil sa náš koniec,
Naplnili sa naše dni,
Určite nastal náš koniec.
NašI otcovia hrešili a niet ich.
My pykáme za ich previnenia
A pridávame k nim ďalšie...