Tajomné lesy odeté,
v pestrých farbách jesene.
Chladné lúèe slneèné,
odkrývajú miesta
veèného spánku,
kde màtvych dych
patrí len vetru.
Lístie hladí zem padlých predkov,
zakrývajúc miesta veèného spánku,
v zemi zmizli tí, ktorí už nevstanú,
život vystriedal chlad a z tela prach,
osud už nevráti to èo si vzal,
ostalo len telo spoèívajúc v útrobách.
No duša veène živá putuje svetom,
sprevádzaná dažïom a jesenným vetrom,
hladí zem spánku padlých,
v tieni mohýl.